Parábola del redil
1 «De cierto, de cierto les digo: El ladrón y el salteador es el que no entra por la puerta del redil de las ovejas, sino que trepa por otra parte.
2 Pero el que entra por la puerta, es el pastor de las ovejas.
3 A este el portero le abre, y las ovejas oyen su voz; y él llama a las ovejas por su nombre, y las saca.
4 Y una vez que ha sacado a todas sus ovejas, va delante de ellas; y las ovejas lo siguen, porque conocen su voz.
5 Pero a un extraño no lo siguen, sino que huyen de él, porque no conocen la voz de gente extraña.»
6 Jesús les dijo esta alegoría; pero ellos no entendieron qué les quiso decir.
Jesús, el buen pastor
7 Una vez más Jesús les dijo: «De cierto, de cierto les digo: Yo soy la puerta de las ovejas.
8 Todos los que vinieron antes de mí, son ladrones y salteadores; pero las ovejas no los oyeron.
9 Yo soy la puerta; el que por mí entra, será salvo; y entrará y saldrá, y hallará pastos.
10 El ladrón no viene sino para hurtar, matar y destruir; yo he venido para que tengan vida, y para que la tengan en abundancia.
11 Yo soy el buen pastor; el buen pastor da su vida por las ovejas.
12 Pero el asalariado, el que no es el pastor ni el dueño de las ovejas, huye y abandona las ovejas cuando ve venir al lobo, y el lobo las arrebata y las dispersa.
13 Al que es asalariado, no le importan las ovejas.
14 Yo soy el buen pastor. Yo conozco a mis ovejas, y ellas me conocen a mí,
15 así como el Padre me conoce a mí, y yo conozco al Padre; y yo pongo mi vida por las ovejas.
16 También tengo otras ovejas, que no son de este redil; también a aquellas debo traer, y oirán mi voz, y habrá un rebaño y un pastor.
17 Por eso el Padre me ama, porque yo pongo mi vida para volver a tomarla.
18 Nadie me la quita, sino que yo la doy por mi propia cuenta. Tengo poder para ponerla, y tengo poder para volver a tomarla. Este mandamiento lo recibí de mi Padre.»
19 Y volvió a haber disensión entre los judíos por causa de estas palabras.
20 Muchos de ellos decían: «Tiene un demonio, y ha perdido el juicio. ¿Por qué hacerle caso?»
21 Otros decían: «Estas palabras no son de un endemoniado. ¿Acaso un demonio puede abrir los ojos de los ciegos?»
Los judíos rechazan a Jesús
22 Era invierno, y en Jerusalén se estaba celebrando la fiesta de la dedicación.
23 Jesús andaba en el templo, por el pórtico de Salomón.
24 Entonces los judíos lo rodearon y le dijeron: «¿Hasta cuándo vas a perturbarnos el alma? Si tú eres el Cristo, dínoslo abiertamente.»
25 Jesús les respondió: «Ya se lo he dicho, y ustedes no creen; pero las obras que yo hago en nombre de mi Padre son las que dan testimonio de mí.
26 Si ustedes no creen, es porque no son de mis ovejas.
27 Las que son mis ovejas, oyen mi voz; y yo las conozco, y ellas me siguen.
28 Y yo les doy vida eterna; y no perecerán jamás, ni nadie las arrebatará de mi mano.
29 Mi Padre, que me las dio, es mayor que todos, y nadie las puede arrebatar de la mano de mi Padre.
30 El Padre y yo somos uno.»
31 Entonces los judíos volvieron a tomar piedras para apedrearlo,
32 pero Jesús les respondió: «Yo les he mostrado de mi Padre muchas buenas obras; ¿por cuál de ellas me apedrean?»
33 Los judíos le respondieron: «No te apedreamos por ninguna buena obra, sino por la blasfemia; porque tú eres hombre, pero te haces Dios.»
34 Jesús les respondió: «¿Y no está escrito en la ley de ustedes: “Yo dije, ustedes son dioses”?
35 Si se llamó dioses a aquellos a quienes vino la palabra de Dios (y la Escritura no puede ser quebrantada),
36 ¿ustedes dicen “Tú blasfemas” a quien el Padre santificó y envió al mundo, solo porque dije: “Hijo de Dios soy”?
37 Si no hago las obras de mi Padre, no me crean.
38 Pero si las hago, crean a las obras, aunque no me crean a mí, para que sepan y crean que el Padre está en mí, y que yo estoy en el Padre.»
39 Una vez más procuraron aprehenderlo, pero él se escapó de sus manos.
40 Y volvió al otro lado del Jordán, al lugar donde antes había estado bautizando Juan, y allí se quedó.
41 Y muchos se acercaban a él, y decían: «A decir verdad, Juan no hizo ninguna señal; pero todo lo que dijo de este, era verdad.»
42 Y muchos allí creyeron en él.
Ovecha rerekua rehegua
1 Jesús he'i: “Añete ha'e peẽme, pe oike'ỹva ovecha kuéra korápe hokẽ rupi, upéva mondaha ha teko moñái hína. 2 Upe oikéva kora rokẽ rupi katu, upéva hína pe ovecha rerekua oñangarekóva umi ovecháre. 3 Kora rerekua oipe'a pe ovecha rerekuápe kora rokẽ ha'e oike haguã. Ha oike ha'e, ha peteĩ-teĩme ohenói umi ovecha kuérape héra rupi, ha ha'e kuéra oikuaa iñe'ẽ. Ha'e oguenohẽ umi ovecha korágui, 4 ha osẽmbávo okápe, ha'e oho henonderã. Umi ovecha oho hapykuéri oikuaágui iñe'ẽ. 5 Peteĩ oikuaa'ỹva rapykuéri katu ndoho mo'ãi. Okañymba uvei chugui, ndoikuaáigui iñe'ẽ.”
6 Jesús ohenduka chupe kuéra ko ñe'ẽ mbojoja, ha'e kuéra katu ndohecha kuaái mba'épa Jesús he'ise chupe kuéra.
Jesús, ovecha rerekua imba'e porãva
7 Jeús oñe'ẽ jey chupe kuéra kóicha: “Añetehápe ha'e peẽme: Che hína pe okẽ ohasaha rupi ovecha kuéra. 8 Opa umi ou vaekue che mboyve, umíva mondaha ha teko moñái vaekue, ha umi ovecha kuéra nohendúi vaekue chupe kuéra. 9 Che ha'e pe okẽ. Che rupi oikéva ndojejopy vai mo'ãi. Ha'e ojoguáta ku ovechápe, oike ha osẽva korágui ha ojuhúva hembi'urã.”
10 “Mondaha niko ou omonda, oporojuka ha ohundi haguã opa mba'e. Che katu aju peikove haguã, ha peikove haguã peikotevẽ'ỹre mba'eve. 11 Che hína pe ovecha rerekua imba'e porãva. Pe ovecha rerekua imba'e porãva oĩ ome'ẽ haguãicha hekove ijovecháre. 12 Pe virúre omba'apóva katu ohecha ramo ou aguara guasu, oheja umi ovecha ha okañy. Péicha ojapo ha'e ndaha'éigui ovecha rerekua, ha umi ovecha ndaha'éigui imba'e. Pe aguara guasu ojeity umi ovecha apytépe ha omosarambi opa rupi. 13 Pe virúre omba'apóva okañy, virúnte iñakãme oguerekógui ha umi ovecha katu nahániri.”
14-15 Che ha'e pe ovecha rerekua imba'e porãva. Che Ru che kuaaháicha chéve, che aikuaa che Rúpe. Péicha avei, che aikuaaháicha che ovechápe, ha'e kuéra che kuaa chéve. Che aĩ ame'ẽ haguãicha che rekove hese kuéra. 16 Oime avei areko ambue ovecha, ndaha'éiva kóva ko kora pegua, umíva avei agueru vaerã. Ha'e kuéra ohendúta che ñe'ẽ, oúta oiko peteĩ atýpente ha peteĩnte herekuáta.
17 “Che Ru che rayhu aimégui ame'ẽ haguãicha che rekove, upe rire aikove jey haguã. 18 Ndaipóri ikatúva oipe'a che hegui che rekove, che uvei pe ame'ẽva che jehegui. Che añónte pe ikatúva ame'ẽ, ha chéve jeýnte ija aikove jey haguã. Péicha he'i chéve che Ru ajapo haguã.”
19 Umi judío kuéra ohendúvo ko'ã mba'e, ojoavypa jeýma hikuái. 20 Oĩ heta he'íva:
--Mba'e pochy niko oguereko, ha itarova. Maerã piko pehendu chupe?
21 Oĩ katu he'íva:
--Mba'e pochy oguerekóva noñe'ẽ mo'ãi péicha. Mba'éicha piko mba'e pochy omongueráta peteĩ ohecha'ỹvape?
Judío kuéra oñemoĩ Jesús rehe
22 Ro'y upérõ, ha umi árape Jerusalénpe ombyarete hikuái Tupao oñemboyke jey ramo guare Tupãme. 23 Jesús katu oguata oikóvo Tupao rupi, Salomón rogaguy heraha rupi. 24 Upépe, umi judío kuéra oñembojerepa hese ha oporandu chupe:
--Araka'e peve piko ore rerekóta roikuaa porã'ỹre mba'épa ro'e vaerã nde rehe? Emombe'u porãntena oréve. Ndépa hína pe Mesías?
25 Jesús he'i chupe kuéra:
--Ha'éma niko peẽme, ha nda che reroviaséi. Umi mba'e che ajapóva che Ru ohejágui chéve ajapo, ohechauka porã mávapa che. 26 Peẽ katu ndapegueroviái, ndaha'éigui peẽ che ovecha. 27 Che ovecha kuéra niko oikuaa che ñe'ẽ ha ou che rapykuéri, ha che aikuaa chupe kuéra. 28 Che ame'ẽ chupe kuéra tekove opa ára guarãva, ha araka'eve ha'e kuéra noñehundi mo'ãi, ha avave ndoipe'a mo'ãi che hegui. 29 Upe che Ru ome'ẽva chéve tuichave opaite mba'égui, ha avave ndaikatu mo'ãi oipe'a ipógui. 30 Che Ru ha che peteĩnte.
31 Upépe, umi judío kuéra ipojái jeýma itáre, ojapi haguã chupe. 32 Jesús katu he'i chupe kuéra:
--Che Ru pokatu rupi, heta mba'e iporãva ajapo pende rovake. Mavaitévarepa che jukáta itápe?
33 Umi judío kuéra he'i chupe:
--Nderejejuka mo'ãi iporãva rejapo haguére. Rejejukáta rejahéi haguére Tupãre. Yvypórante niko nde, ha reikose Tupã ramo.
34 Jesús he'i chupe kuéra:
--Pende léipe niko he'i Tupã he'i hague: ‘Peẽ niko tupã.’ 35 Jaikuaa niko Ñandejára Ñe'ẽme he'íva ndaikatuiha ñamboyke araka'eve. Ha upépe Tupã he'i vaekue umi iñe'ẽ ome'ẽ vaekuépe, ha'e kuéra ha'eha tupã. 36 Tupã che mboyke vaekue imba'erã ha che mbou yvy ári. Mba'éicha piko aipóramo pejéta ajahéi hague hese, ha'e haguére che Tupã Ra'yha? 37 Che ndajapói ramo umi mba'e che Ru ojapóva, ani che rerovia. 38 Ajapo ramo umi mba'e ha'e ojapóva katu, nda che reroviái ramo jepe che rehe, perovia umi mba'e ajapóva. Péicharõ peikuaa porãta che Ru ha che peteĩnteha.
39 Upépe, omyakãsãse jey mo'ã chupe hikuái, Jesús katu okañy chugui kuéra.
40 Jesús ohasa jey ysyry Jordán mboypýri, ku Juan oporomongarai haguépe ha upépe opyta. 41 Heta umi oúva hendápe, ha upéi he'íva:
--Juan ndojapói ramo jepe vaekue mba'eve hechapyrãva, añeteguánte he'i vaekue oñe'ẽ ramo ko kuimba'ére.
42 Ha heta umi upepegua ojerovia Jesús rehe.