Abrahán busca esposa para Isaac
1 Abrahán ya era viejo, y muy entrado en años; y el Señor había bendecido a Abrahán en todo.
2 Y Abrahán le dijo a uno de sus criados, el más viejo de todos, y que era el que administraba todo lo que tenía:
«Pon ahora tu mano debajo de mi muslo.
3 Voy a hacer que me jures por el Señor, el Dios de los cielos y la tierra, que no tomarás para mujer de mi hijo a ninguna de las hijas de los cananeos, entre los cuales yo habito.
4 Más bien, irás a mi tierra, con mis parientes, y allí tomarás mujer para mi hijo Isaac.»
5 El criado le respondió:
«Tal vez la mujer no quiera venir conmigo a esta tierra. ¿Debo entonces llevar a tu hijo a la tierra de donde saliste?»
6 Y Abrahán le dijo:
«Ten mucho cuidado de no llevar a mi hijo allá.
7 El Señor, el Dios de los cielos, me sacó de la casa de mi padre y de la tierra de mis parientes; él mismo me habló, y con juramento me dijo: “Esta tierra se la daré a tu descendencia”, así que él enviará a su ángel delante de ti, y de allá tomarás una mujer para mi hijo.
8 Si la mujer no quiere venir contigo, quedarás libre del juramento que me has hecho. ¡Pero de ninguna manera lleves allá a mi hijo!»
9 Entonces el criado puso su mano debajo del muslo de Abrahán, su señor, y le hizo un juramento en cuanto a este asunto;
10 luego tomó diez de los camellos de su señor y se puso en camino. Llevaba consigo todos los mejores regalos que tenía su señor. Cuando llegó a la ciudad de Najor, en Mesopotamia,
11 hizo que los camellos se arrodillaran fuera de la ciudad, junto a un pozo de agua. Era la hora de la tarde en que las jóvenes salen por agua.
12 Entonces dijo:
«Señor, Dios de mi señor Abrahán, te ruego que me concedas tener hoy un buen encuentro. Ten misericordia de mi señor Abrahán.
13 Mírame aquí, junto a la fuente de agua, ahora que las hijas de los hombres de esta ciudad salen por agua.
14 Permite que la joven a quien le diga: “Por favor, baja tu cántaro para que yo beba”, y que me responda: “Bebe, y también les daré de beber a tus camellos”, sea la joven que tú has elegido para tu siervo Isaac. Así sabré que tú has tenido misericordia de mi señor.»
15 Sucedió que, antes de que él acabara de hablar, apareció Rebeca, que había salido con su cántaro al hombro. Rebeca era hija de Betuel, quien era hijo de Milca, la mujer de Najor, el hermano de Abrahán.
16 Esta joven era de aspecto muy hermoso, y aún virgen, pues no había conocido varón; ella bajó a la fuente, llenó su cántaro, y se dispuso a volver.
17 Pero el criado corrió hacia ella y le dijo:
«Te ruego que me des a beber un poco de agua de tu cántaro.»
18 Ella respondió:
«Bebe, señor mío.»
Y presurosa bajó el cántaro que llevaba, y le dio a beber.
19 Cuando acabó de darle de beber, dijo:
«También sacaré agua para tus camellos, hasta que acaben de beber.»
20 Y rápidamente vació su cántaro en el bebedero, y todavía corrió al pozo para sacar agua, y sacó para todos los camellos.
21 El hombre estaba admirado de ella, pero callaba, para saber si el Señor había prosperado su viaje, o no.
22 Cuando los camellos acabaron de beber, el hombre le dio a ella un pendiente de oro que pesaba cinco gramos y dos brazaletes que pesaban cien gramos,
23 y le dijo:
«Dime, por favor, ¿de quién eres hija? ¿Y habrá en la casa de tu padre un lugar donde pasemos la noche?»
24 Ella le respondió:
«Soy hija de Betuel, el hijo que Milca tuvo de Najor.»
25 Y añadió:
«Además, en nuestra casa hay paja y mucho forraje, y lugar para pasar la noche.»
26 Entonces el hombre se inclinó y adoró al Señor.
27 Dijo:
«Bendito sea el Señor, el Dios de mi amo Abrahán, que no le negó a mi amo su misericordia y su verdad, pues me puso el Señor en el camino a la casa de los hermanos de mi amo.»
28 Rebeca corrió a la casa de su madre, y contó allí estas cosas.
29 Ella tenía un hermano que se llamaba Labán, y Labán salió corriendo a ver al hombre, que estaba junto a la fuente.
30 Y es que vio el pendiente y los brazaletes en las manos de su hermana, cuando dijo: «Así me habló aquel hombre.»
Labán salió a ver a ese hombre, y lo encontró junto a la fuente, con los camellos.
31 Entonces le dijo:
«Bendito del Señor, ¿por qué te quedas afuera? Ven que ya he preparado la casa, y lugar para los camellos.»
32 El hombre fue a la casa, y Labán desató los camellos y les dio paja y forraje. Al hombre y a quienes lo acompañaban les dio agua para que se lavaran los pies,
33 y le sirvieron de comer. Pero él dijo:
«No comeré hasta que haya dicho lo que tengo que decir.»
Y Labán le dijo:
«Habla.»
34 El hombre dijo:
«Yo soy criado de Abrahán.
35 Y el Señor ha bendecido mucho a mi amo, y lo ha engrandecido; le ha dado ovejas, vacas, plata, oro, siervos y siervas, camellos y asnos.
36 Sara, la mujer de mi amo, tuvo en su vejez un hijo de mi señor, y mi señor le ha dado a su hijo todo cuanto tiene.
37 Y mi amo me puso bajo juramento. Me dijo: “No tomes como mujer para mi hijo a ninguna de las hijas de los cananeos, en cuya tierra habito;
38 más bien, irás a la casa de mi padre, con mis parientes, y allí tomarás mujer para mi hijo.”
39 Yo le dije: “Tal vez la mujer no querrá seguirme.”
40 Entonces él me respondió: “Yo he andado siempre en presencia del Señor, así que él enviará su ángel para que vaya contigo y prospere tu camino. Y tú tomarás para mi hijo una mujer de mi familia y de la casa de mi padre.
41 Así quedarás libre de mi juramento. Si vas con mi familia, y ellos no te dan a la joven, entonces quedarás libre de mi juramento.”
42 Hoy, al llegar a la fuente, dije: “Señor, Dios de mi señor Abrahán, si tú quieres, prospera el camino por el cual ando.
43 Aquí estoy ahora, junto a la fuente de agua. Permite que la joven que salga por agua, y a la que yo le diga: ‘Por favor, dame de beber un poco de agua de tu cántaro’,
44 y que me responda: ‘Bebe, y sacaré también agua para tus camellos’, que sea esta la mujer elegida por ti, el Señor, para el hijo de mi señor.”
45 Antes de que yo terminara de hablar en mi corazón, vi que Rebeca salía con su cántaro al hombro, y que bajaba a la fuente y sacaba agua. Entonces le dije: “Te ruego que me des de beber.”
46 Enseguida ella bajó su cántaro, y me dijo: “Bebe, y también les daré de beber a tus camellos.” Y yo bebí, y también a mis camellos les dio de beber.
47 Entonces le pregunté: “¿De quién eres hija?” Y ella me respondió: “Soy hija de Betuel, el hijo que Najor tuvo con Milca.” Y le puse un pendiente en la nariz, y brazaletes en los brazos;
48 luego me incliné y adoré al Señor. Bendije al Señor, Dios de mi señor Abrahán, por haberme guiado por el camino de verdad para tomar para su hijo la hija del hermano de mi señor.
49 Y ahora, si ustedes van a tratar a mi señor con misericordia y verdad, díganmelo; y si no, díganmelo también; así sabré a qué atenerme.»
50 Labán y Betuel le respondieron así:
«Esto viene del Señor, y no podemos decirte ni bueno ni malo.
51 Aquí tienes a Rebeca; tómala y vete, y que sea la mujer del hijo de tu señor, tal y como lo ha dicho el Señor.»
52 Cuando el criado de Abrahán les oyó decir estas palabras, se inclinó hasta el suelo delante del Señor;
53 luego sacó el criado alhajas de oro y plata, y vestidos, y se los dio a Rebeca. También a su hermano y a su madre les dio cosas preciosas.
54 Luego él y los varones que venían con él comieron y bebieron, y allí pasaron la noche. Al día siguiente se levantaron, y el criado dijo:
«Envíenme a mi señor.»
55 Pero su hermano y su madre respondieron:
«Que se quede la joven con nosotros por lo menos unos diez días, y después de eso partirá.»
56 Pero él les dijo:
«Ya que el Señor ha prosperado mi camino, no me detengan más. Despídanme, y entonces volveré a mi señor.»
57 Entonces ellos respondieron:
«Llamemos a la joven, y preguntémosle a ella.»
58 Y llamaron a Rebeca, y le dijeron:
«¿Quieres irte con este varón?»
Y ella respondió:
«Sí, quiero irme con él.»
59 Y así, dejaron ir a su hermana Rebeca y a su nodriza, y también al criado de Abrahán y a sus hombres.
60 A Rebeca la bendijeron así:
«Hermana nuestra, que seas la madre de miles y miles, y que tus descendientes conquisten las ciudades de sus enemigos.»
61 Rebeca se levantó entonces, junto con sus doncellas, y montando en los camellos siguieron al criado, el cual tomó a Rebeca y se fue.
62 Isaac, que vivía en el Néguev, regresaba del pozo llamado «El que vive y me ve».
63 Era la hora de la tarde, e Isaac había salido al campo, para meditar. Pero al levantar los ojos, vio que se acercaban los camellos.
64 También Rebeca levantó los ojos, y vio a Isaac. Entonces se bajó del camello,
65 y le preguntó al criado:
«¿Quién es este varón que anda por el campo y viene a nuestro encuentro?»
Y el criado le respondió:
«Es mi señor.»
Entonces ella tomó el velo y se cubrió,
66 y el criado le contó a Isaac todo lo que había hecho.
67 Isaac tomó entonces a Rebeca por mujer, y la llevó a la tienda de Sara, su madre, y la amó. Así se consoló Isaac después de la muerte de su madre.
Isaac rembirekorã rekávo
1 Abraham itujáma ha Ñandejára ohovasa chupe opa mba'épe. 2 Ha'e he'i hembiguái itujavévape oñangarekóva opa mba'e ha'e oguerekóvare:
—Emoĩ nde po che retyma guýpe ha eme'ẽ chéve ne ñe'ẽ. 3 Aipota reme'ẽ chéve ne ñe'ẽ Tupã yvága ha yvy Járare, ndereiporavo mo'ãiha che ra'y rembirekorã, kuña kuéra Canaangua apytégui. 4 Rehotaha uvei che retãme rehekávo che rehegua kuéra apytégui che ra'y Isaac rembirekorã.
5 Hembiguái he'i chupe:
—Upe kuña ndouséi ramo ko tetãme, arahátapa nde ra'y pe tetãme nde resẽ haguégui?
6 Abraham he'i chupe:
—Mba'eveichave ramo! Ani angáke reraha amoite che ra'y. 7 Tupã, yvága ha yvy Jára, che renohẽ vaekue che rúgui, che rehegua kuéragui ha upe tetã oikove ypy haguégui, ome'ẽ vaekue chéve iñe'ẽ ome'ẽtaha ko yvy che ñemoñarépe, ha'e avei omboúta hemimbou*f** oho vaerã ne renonderã, reiporavo haguã upépe che ra'y rembirekorã. 8 Upe kuña ndouséi ramo ne ndive, rejeíma ko ñe'ẽ reme'ẽvagui. Nde katu mba'eveichave ramo ani reraha che ra'y amoite.
9 Abraham rembiguái omoĩ ipo ijára retyma guýpe, ha ome'ẽ chupe iñe'ẽ ojapotaha ha'e he'i haguéicha. 10 Upéi oiporavo 10 kaméllo ijára mba'éva ha ohupi hi'ári kuéra umi mba'e iporãvéva oguerekóva Abraham. Oho upe táva gotyo oiko haguépe Nahor, tetã hérava Arámpe. 11 Oguahẽvo upépe, omoñesũ ikaméllo kuéra távagui okápe, ykua rembe'ýpe. Ka'arúma hína, ha upépe kuña kuéra ou jepi y rekávo.
12 Abraham rembiguái oñembo'e kóicha: “Tupã, Abraham Jára, taikopa porã kena ko árape, ha ehechauka rehayhuha che jára Abrahámpe. 13 Apytáta ko ykua rembe'ýpe. Ko'ágã niko kuña kuéra táva pegua ou hína y rekávo. 14 Pe kuñataĩ che ha'eha: ‘Emboguejýna ne kambuchi, tay'umi’, ha he'íva chéve: ‘Hey'u katu, ha amboy'úta avei ne kaméllo kuéra’, ta upéva kena upe reiporavóva ne rembiguái Isaácpe guarã. Upéicha oiko ramo aikuaáta rehayhuha che jára Abrahámpe.”
15 Ne'ĩra gueteri oñembo'epa, ha oguahẽ Rebeca ikambuchi ijati'ýre. Rebeca hína Betuel rajy, Betuel katu Milcá memby, Milcá hína Nahor rembireko, Nahor katu Abraham ryvy. 16 Rebeca kuñataĩ iporã ha imarã'ỹva, ndoikói gueteri kuimba'e ndive. Oguejy ykuápe, omyenyhẽ ikambuchi ha oñemoĩ oho jey haguãicha. 17 Upérõ upe karai oñemboja hendápe ha he'i chupe:
—Eme'ẽmona chéve nde ymi ne kambuchígui.
18 Ha'e he'i:
—Péina ápe hey'u karai.
Ha omboguejývo ikambuchi ijyva ári omboy'u chupe. 19 Hoy'upa rire Rebeca he'i chupe:
—Anohẽta avei y ne kaméllo kuérape hoy'u haguã hyguãtã meve.
20 Pya'ete omonandi ikambuchi upe tymba kuéra hoy'uhápe, oho jey ykuápe y renohẽvo, ha ogueruve y kaméllo kuérape guarã. 21 Upekuévo upe kuimba'e oma'ẽ hese kirirĩháme. Ha oñeporandu ohovasápa Ñandejára pe ijeju, térãpa nahániri. 22 Hoy'upa rire ikaméllo kuéra, ha'e oguenohẽ peteĩ namichãi óro guigua ha omoĩ chupe itĩre. Upéi omoĩ mokõi jeguaka, pyapy rehegua óro guigua avei, mokõive ijyváre, 23 ha he'i chupe:
—Máva rajy piko nde? Ikatúnepa apyta che irũ nguéra ndive pende rógape ko pyhare?
24 Ha Rebeca he'i:
—Che, niko hína Betuel rajy. Che ru katu Nahor ha Milcá ñemoñare. 25 Ógape oĩ pepyta haguã ha oĩ avei pene kaméllo kuérape guarã heta hembi'urã.
26 Upérõ pe karai oñesũ omomba'e guasu Ñandejárape, 27 ha he'i: “Tojererohory Ñandejára, Abraham Tupã, ohechauka haguére ohayhuha chupe, ha oĩha iñe'ẽme ome'ẽ vaekue chupe. Ha'e che reru ajavy'ỹre che rape, che jára róga rehegua kuéra rogaite peve.”
28 Upe kuñataĩ oho pya'e isy rógape omombe'úvo opa mba'e. 29 Rebeca oguereko peteĩ ikyvy hérava Labán. Ha'e pya'ete oho ykua gotyo upe karai rendápe, 30 ohechágui upe namichãi ha umi jeguaka pyapy rehegua oguerekóva ijehe heindy, ha ohendúgui he'i ramo: “Pehendumi ko he'i vaekue chéve pe kuimba'e…”
Upérõ oho upe kuimba'e píari, oñembo'ýva gueteri hína ikaméllo ykére, ykua rembe'ýpe, 31 ha he'i chupe:
—Jahána che ndive ógape nde karai. Ñandejára niko nde rovasa ha naiporãi repyta okápe rei. Amonandíma pene rendaguã ha oĩ avei pene kaméllo kuéra rendaguã.
32 Abraham rembiguái oho hendive ha oike hógape. Labán katu omboi ha omongaru ikaméllo kuéra. Upéi oguenohẽ y upe kuimba'e ha iñirũ nguéra ojepyhéi haguã. 33 Oñemoĩvo chupe hembi'urã, upe kuimba'e he'i:
—Nda'u mo'ãi mba'eve, ha'epa mboyve peẽme ko ha'e vaerã.
Labán he'i chupe:
—Eñe'ẽ katu.
34 Upépe ha'e oñepyrũ kóicha:
—Che hína Abraham rembiguái. 35 Ñandejára ohovasa ha ome'ẽ chupe mba'e repyeta, ovecha, vaka, pláta ha óro, tembiguái kuimba'e ha kuñáva, kaméllo ha vúrro. 36 Hembireko Sara katu, ha'e ituja riréma, ome'ẽ chupe peteĩ ta'ýra. Ha upévape ha'e ome'ẽ opa mba'e oguerekóva. 37 Che jára Abraham ome'ẽka chéve che ñe'ẽ Tupã rérape ha he'i: “Aníke reiporavo che ra'y rembirekorã kuña Canaangua apytégui. 38 Tereho uvei che ru retãme ha eheka che róga rehegua kuéra apytégui che ra'y rembirekorã.” 39 Che aporandu chupe: “Mba'épa ajapóta, upe kuña ndouséi ramo che ndive?” 40 Ha'e he'i chéve: “Che aikóva Ñandejára rapére, ha ha'e omboúta ne rendápe hemimbou, ne moirũ haguã ha osẽ porã haguã ndéve opa mba'e. Erúke che ra'ýpe hembirekorã kuña che ru rogaguáva. 41 Nde reho ramo che ru rogagua rendápe ha ndererúi che ra'y rembirekorã noñeme'ẽséigui ndévente, upéicha ramo añoite ojeráta ne ñe'ẽ reme'ẽ vaekue.” 42 Aguahẽ vove ko árape pende ykuápe, añembo'e kuri kóicha: “Tupã, che jára Abraham Jára, tosẽ porã kena chéve ko ajapótava. 43 Apytáta ko ykua rembe'ýpe. Ou ramo peteĩ kuñataĩ y renohẽvo, ha'éta chupe: ‘Tay'u mína ne kambuchígui’. 44 Ha'e he'i ramo chéve: ‘Hey'u katu, ha amboy'úta avei ne kaméllo kuéra’, ta upéva kena upe reiporavóva che jára ra'y rembirekorã. 45 Ne'ĩra gueteri añembo'epa, ha oguahẽma Rebeca, ikambuchi ijati'ýre, ha oguejy ykuápe y renohẽvo. 46 Che ha'e chupe: ‘Che mboy'u mína’. Upepete voi omboguejy ikambuchi ha he'i chéve: ‘Hey'u katu, ha amboy'úta avei ne kaméllo kuéra.’ Hay'u, ha upéi ha'e omboy'u che kaméllo kuéra. 47 Upévo aporandu chupe: ‘Máva rajy piko nde?’ Ha'e he'i: ‘Betuel rajy hína che. Che ru katu, Nahor ha Milcá ñemoñare.’ Upévo amoĩ upe namichãi itĩre, ha jeguaka pyapy rehegua ijyváre. 48 Upéi añesũ amomba'e guasu Tupã che jára Abraham Járape, che reroguahẽ haguére che mombia'ỹre che rapégui pene rendaite peve ajotopa haguã che jára rogagua rajy ndive, Tupã oiporavóva che jára ra'y rembirekorã. 49 Ko'ágã, peime ramo pembojerovia haguãicha añetehápe porã che járape, aipota peje chéve. Ha peicha'ỹ ramo aipotánte avei peje, aikuaa haguã mba'épa ajapóta.”
50 Labán ha Betuel he'i hikuái:
—Ko mba'e niko ou Ñandejáragui voi, ha orépa mba'e ro'evéta. 51 Kóina ápe Rebeca; eraha katu ha tereho. Toiko chugui nde jára ra'y rembireko, oipota haguéicha Ñandejára.
52 Abraham rembiguái, ohendúvo ha'e kuéra he'íva, oñesũ, omboja isyva yvýre, ha omomba'e guasu Ñandejárape. 53 Upéi oguenohẽ mba'e repyeta pláta, óro, ha ao jegua Rebécape guarã. Ikyvy ha isýpe avei ome'ẽ heta mba'e porã. 54 Upéi, ha'e ha iñirũ nguéra oguapy okaru ha ho'u kaguy, ha opyta oke upépe. Opu'ã rire pyhareve, he'i chupe kuéra:
—Tahami jeýna che jára rendápe.
55 Upérõ Rebeca kyvy ha isy he'i chupe:
—Maerã piko ne agẽterei? Topyta mivéna 10 ára rupi Rebeca ore ndive ha upéi toho.
56 Ha'e katu he'i chupe kuéra:
—Tupã niko che reru porã eterei ko'ápe. Anína pe che jokove, ha taha mba'émana che jára rendápe.
57 Ha'e kuéra he'i chupe:
—Ñahenóina pe kuñataĩme ha ñahendu mba'épa ha'e he'i.
58 Ohenói hikuái ha oporandu chupe:
—Rehosépa ko karai ndive?
Ha'e he'i:
—Che ahaséma.
59 Upérõ oheja hikuái oho heindy Rebeca ha herekua, Abraham rembiguái ha iñirũ nguéra ndive. 60 Ha ohovasávo he'i hikuái Rebécape:

“Néike ore reindy,
ne memby hetáke!
Umi hese ija'e'ỹva
táva kuérare,
ha'e kuéra toñemomba'e”.

61 Upérõ Rebeca ha hembiguái kuñataĩ nguéra oñembosako'i ha ojupi ikaméllo ári oho haguã Abraham rembiguái ndive, ha oje'ói hikuái oñondivepa.
62 Upérõ Isaac ou ra'e ku ykua hérava “Che recháva ha oikovéva ykuágui”, opytáva Néguebpe. 63 Osẽvo oguata ñu rupi ka'aru, ohecha oñemoaguĩha oúvo kaméllo kuéra. 64 Rebeca ohechávo chupe oguejy ikaméllogui, 65 ha oporandu Abraham rembiguáipe:
—Máva piko amo kuimba'e oúva ñu rupi ko'a gotyo?
Ha'e he'i:
—Upéva hína che jára.
Upérõ ha'e ojehova aho'i ijahojápe.
66 Abraham rembiguái omombe'u ijára Isaácpe opa mba'e ojapo vaekue. 67 Isaac omoinge Rebécape isy, Sara, rogakuépe. Omenda hese ha oiko hendive. Ohayhu chupe ha upéicha iñangapyhy isy omano rire.