1 Y me dijo:
«Hijo de hombre, come lo que has hallado. Cómete este pergamino, y ve luego y habla con el pueblo de Israel.»
2 Yo abrí la boca, y me hizo comer el pergamino,
3 y me dijo:
«Hijo de hombre, aliméntate, llena tus entrañas con este pergamino que te doy.»
Yo lo comí, y su sabor en mi boca fue dulce como la miel.
4 Entonces me dijo:
«Hijo de hombre, ve a hablar con el pueblo de Israel, y repíteles mis palabras.
5 No estás siendo enviado a un pueblo de lenguaje profundo y difícil de entender, sino al pueblo de Israel.
6 No vas a muchos pueblos de lenguaje profundo y difícil de entender, cuyas palabras no entiendes. Y si te enviara yo a un pueblo así, ellos te prestarían atención;
7 pero el pueblo de Israel no va a querer escucharte, porque no quiere escucharme a mí, pues todo el pueblo de Israel es de cabeza dura y de corazón obstinado.
8 Sin embargo, yo he endurecido tu rostro como el rostro de ellos, y he hecho tu frente tan fuerte como la de ellos.
9 Tu frente es ahora dura como el diamante y más fuerte que el pedernal, así que no les tengas miedo, aunque sean un pueblo rebelde.»
10 También me dijo:
«Hijo de hombre, escucha con atención y retén en tu mente todo lo que voy a decirte.
11 Ve y habla con los cautivos, con tu propia gente. Habla con ellos, y ya sea que te hagan caso, o no, tú diles: “Así ha dicho el Señor.”»
12 Entonces el espíritu me levantó, y detrás de mí escuché una voz estruendosa que decía: «Bendita sea la gloria del Señor, que sale de su santuario.»
13 También oí el aleteo de los seres vivientes al juntar sus alas la una con la otra, y el sonido de las ruedas que los acompañaban, y un sonoro estruendo.
14 En ese momento el espíritu me levantó y ya no me soltó. Mi espíritu se llenó de amargura e indignación, pero la mano del Señor prevaleció sobre mí.
15 Fui entonces a reunirme con los cautivos que estaban en Tel Aviv, junto al río Quebar, y me quedé a vivir entre ellos, aunque durante siete días no supe qué hacer.
Israel al cuidado de Ezequiel
(Ez 33.1-9)
16 Pasados los siete días, la palabra del Señor vino a mí y me dijo:
17 «Hijo de hombre, yo he puesto al pueblo de Israel bajo tu cuidado. Así que tú oirás lo que yo te diga, y tú los amonestarás de mi parte.
18 Si yo le digo al impío: “Estás sentenciado a morir”, y tú no lo amonestas para que sepa que va por mal camino, ni le hablas para que pueda seguir con vida, el impío morirá por causa de su maldad, pero yo te pediré a ti cuentas de su sangre.
19 Pero si tú amonestas al impío, y él no se aparta de su impiedad y mal camino, morirá por causa de su maldad, pero tú te habrás librado de morir.
20 Ahora bien, si el justo se aparta de su justicia y hace lo malo, y yo pongo delante de él un tropiezo, él morirá porque tú no lo amonestaste y por causa de su pecado, y yo no tomaré en cuenta todos sus actos de justicia, pero a ti te pediré cuentas de su sangre.
21 Pero si amonestas al justo para que no peque, y este no peca, ciertamente vivirá por haber sido amonestado, y tú te habrás librado de morir.»
Ezequiel se queda mudo
22 Allí mismo la mano del Señor vino sobre mí, y me dijo:
«Levántate y ve al campo, que allí voy a hablar contigo.»
23 Yo me levanté y me dirigí al campo, y vi que allí estaba la gloria del Señor, tal y como la había visto junto al río Quebar. Entonces me incliné sobre mi rostro,
24 y el espíritu entró en mí y me hizo ponerme sobre mis pies; luego me habló y me dijo:
«Entra en tu casa, y quédate allí, encerrado.
25 Toma en cuenta, hijo de hombre, que te atarán con cuerdas, y que con ellas te sujetarán para que no puedas andar entre ellos.
26 Yo haré que la lengua se te pegue al paladar, y te quedarás mudo, de modo que no podrás reprenderlos, aun cuando son un pueblo rebelde.
27 Pero cuando yo te hable, te abriré la boca, y tú les dirás: “Así ha dicho el Señor.” Y el que quiera oír, que oiga; y el que no quiera oír, que no oiga; porque son un pueblo rebelde.
1 Ha'e he'i chéve: “Kuimba'e, he'u pe rerekóva ne renondépe; he'u pe kuatia apakuapy ha tereho eñe'ẽ Israelgua kuérape.” 2 Che aipe'a che juru ha ha'e ho'uka chéve pe kuatia apakuapy.
3 Upéi he'i chéve: “Kuimba'e, emongaru nde rye ha emyenyhẽ nde py'a ko kuatia apakuapy ame'ẽva ndévepe”. Che ha'u ha añandu che jurúpe eíraicha he'ẽ asy. 4 He'i chéve: “Kuimba'e, tereho umi Israelgua rendápe ha eikuaauka chupe kuéra che ñe'ẽ. 5 Che noromondói aína iñe'ẽ ypytũva ha iñe'ẽ hasývape, romondo Israel guáva rendápe. 6 Romondo ramo umi heta tetã iñe'ẽ rasy ha iñe'ẽ ypytũvape, nde reikuaa'ỹva, ha'e kuéra ne rendúne. 7 Israelgua kuéra katu na ne renduséi chéne, na che renduséigui chéve; umi Israelgua niko, maymávante iñakã ha ipy'a hatã. 8 Upévare che amohatãta nde rova ha ne akã, ha'e kuéraicha, 9 amohatãta pe ne akã diamánteicha, hatãvéva itágui. Anítei rekyhyje ha nde py'a mirĩ henondépe kuéra, ha'e kuérako ijejapo hína”.
10 Upéi ha'e he'i chéve: “Kuimba'e, emoinge nde py'ápe ha ehendu porã ko'ã mba'e ha'étava ndéve, 11 ha tereho ehecha ne retãgua kuéra oikóva hetã'ỹme ha eñe'ẽ chupe kuéra. Ta ne rendu térã ta ne rendu'ỹ hikuái, ere chupe kuéra: ‘Péicha oñe'ẽ Tupã.’”
12 Upépe añandu che rupiha Tupã Espíritu ha ahendu pe che kupévo peteĩ aty guasu ryapu nde tuicháva, pe Tupã mimbipa opu'ãvo hendágui. 13 Ahendu pe tyapu ojapóva umi tekove pepo ojekytývo ojuehe ha rruéda oĩva ijyképe, peteĩ aty guasu ryapu ára sunuichagua. 14 Tupã Espíritu che pe'a upégui ha che reraha, ha che aha py'a angatápe ha pochy vaípe, Tupã omoĩ hatã aja ipo che ári. 15 Ha upéicha aguahẽ Tel-Avívpe, yvyty Quebar rembe'ýpe oikohápe umi Israelgua oheja vaekue hetã tee, ha upépe apyta 7 ára hendive kuéra ku iñakã tavyraíva vaicha.
Tupã omoĩ Ezequiélpe ñangarekoha ramo
16 Ha upe 7 ára haguépe, Tupã ou ha he'i chéve kóicha: 17 “Kuimba'e, che romoĩ Israelgua maymáva ñangarekoha ramo. Rehendúvo ñe'ẽ che jurúgui, nde remomarandu vaerã chupe kuéra che rérape. 18 Ha'évo che peteĩ heko añávape: “Remanóta”, nde neremomarandúi ramo chupe, nereñe'ẽi ramo ere haguã chupe toheja heko vai, ha upéicha rupi oñemboyke manógui, upe heko añáva omanóne heko ky'akuére, ha ndéve ajeruréne huguykue repy. 19 Upéva rangue katu, remomarandu ramo pe heko añávape ha ha'e noñemboykéi upe heko añágui, ha'e omanóne heko ky'akuére, nde katu neremanói chéne. 20 Ha imarangatúva oñemboyke ramo teko jojágui ojapo haguã ivaíva, che amoñepysãngáne, ha ha'e omanóne, nde neremomarandúi haguére chupe: omanóta heko ky'akuére ha ndojehecha kuaa mo'ãi chupe mba'eve iporãva ojapo vaekue, ndéve katu ajeruréne rehepyme'ẽ haguã chéve huguykuére. 21 Nde, upéva rangue, remomarandu ramo heko jojávape ani haguã heko ky'a ha ndaheko ky'ái, ha'e oikovéta oñemomarandu haguére, ha nde ave neremanói chéne”.
Ezequiel opyta iñe'ẽngu
22 Upepete Tupã omoĩ che ári ipo ha he'i chéve: “Epu'ã, esẽ ñúme ha upépe añe'ẽta ndéve. 23 Che apu'ã ha asẽ ñúme: Tupã mimbipa upépe ahecha, ahecha haguéicha ysyry Quebar rembe'ýpe, ha ajayvy amboja peve che syva yvýre. 24 Upépe Tupã Espíritu oike che pype ha che moñembo'y, ha'e katu oñe'ẽ chéve kóicha: ‘Tereho eñemboty nde rógape”. 25 Ndéve katu, kuimba'e, nde jokuapáta hikuái ani haguã reho reime ne retãgua ndive. 26 Che ahejáta oja ne kũ ne apekũre, repyta haguã ne ñe'ẽngu, ha upéicha, ndereja'o mo'ãvéi chupe kuéra, yvypóra ijejapóvako hína umíva. 27 Ágã che añe'ẽvo ndéve katu, aipe'áta nde juru mbotyha ha eréta chupe kuéra: “Péicha oñe'ẽ Tupã: ohenduséva tohendu ha ohenduse'ỹva tohendu'ỹ”, yvypóra iñe'ẽ rendu'ỹvako hína umíva.