El que peque morirá
1 La palabra del Señor vino a mí, y me dijo:
2 «Ustedes en la tierra de Israel acostumbran repetir aquel refrán que dice: “Los padres se comieron las uvas agrias, y a los hijos les dio la dentera.” ¿En verdad lo creen?
3 Vivo yo, que ese refrán nunca más volverá a repetirse en Israel.
—Palabra de Dios el Señor.
4 »Todos ustedes son míos. Lo mismo el padre que el hijo. Solo morirá quien peque. Nadie más.
5 El hombre justo es aquel que actúa con apego al derecho y la justicia,
6 que no come sobre los montes ni dirige la mirada a los ídolos del pueblo de Israel; que no viola a la mujer de su prójimo, ni tiene relaciones sexuales durante la menstruación de la mujer;
7 que no oprime a nadie, ni retiene la prenda del deudor, ni comete robo alguno; que comparte su pan con el hambriento, y cubre y viste al desnudo;
8 que no presta dinero por interés o por usura, y que se aleja de la maldad y es imparcial al juzgar entre hombre y hombre;
9 que sigue mis ordenanzas, cumple mis decretos y actúa con rectitud. Ese es un hombre justo, y ese hombre vivirá.
—Palabra de Dios el Señor.
10 »Pero si ese hombre engendra un hijo ladrón, o asesino, o que incurre en alguna de estas cosas
11 pero no en otras, sino que come sobre los montes, o viola a la mujer de su prójimo,
12 u oprime al pobre y menesteroso, o comete robos, o no devuelve la prenda, o dirige la mirada hacia los ídolos e incurre en actos repugnantes,
13 o presta dinero por interés y usura, ese hijo no merece vivir, y no vivirá. Por incurrir en todos estos actos repugnantes, tendrá que morir, y su muerte será culpa suya.
14 »Pero si este malvado engendra un hijo que, al ver todos los pecados que su padre cometió, no los imita
15 sino, por el contrario, no come sobre los montes, ni dirige la mirada a los ídolos del pueblo de Israel, ni viola a la mujer de su prójimo,
16 ni oprime a nadie, ni retiene la prenda, ni comete ningún robo, sino que comparte su pan con el hambriento, y cubre y viste al desnudo,
17 y se aparta del mal, y no cobra interés por sus préstamos, y cumple mis decretos y sigue mis ordenanzas, ese hijo no morirá por la maldad de su padre, sino que merece vivir.
18 Su padre, en cambio, morirá por causa de su maldad, por los agravios cometidos, por despojar con violencia a su prójimo y por hacer lo malo entre la gente de su propio pueblo.
19 »Tal vez dirán ustedes: “¿Por qué no paga el hijo por el pecado de su padre?” Pues porque el hijo actuó en apego al derecho y la justicia, cumplió y practicó todos mis estatutos. Por eso merece vivir.
20 Solo el que peque merece la muerte. Ningún hijo pagará por el pecado de su padre, ni tampoco ningún padre pagará por el pecado de su hijo. El hombre justo será juzgado por su justicia, y el malvado será juzgado por su maldad.
Dios es justo
(Ez 33.10-20)
21 »Pero si el malvado da la espalda a todos los pecados que cometió, y cumple todos mis estatutos y actúa con apego al derecho y la justicia, no morirá, sino que vivirá.
22 No le será tomada en cuenta ninguna de las transgresiones que haya cometido, sino que vivirá por actuar con justicia.
23 ¿Acaso me es placentero que el malvado muera? Más bien, quiero que se aparte de su maldad y que viva.
—Palabra de Dios el Señor.
24 »Pero si el justo deja de actuar con justicia y perpetra todos los hechos malvados y repugnantes que el impío suele cometer, ¿cómo podrá vivir? Ya no se le tomará en cuenta su justicia, sino su rebeldía y su maldad. Así que morirá por el pecado cometido.
25 »Escúchenme ahora, pueblo de Israel. Tal vez digan: “Los caminos del Señor no son rectos.” ¿Pero en verdad no son rectos? ¿No es, más bien, que los caminos de ustedes son torcidos?
26 Si el justo deja de ser justo, e incurre en actos malvados, merece la muerte, ¡y morirá por la maldad que cometió!
27 Pero si el malvado se aparta de su maldad y se apega al derecho y a la justicia, habrá salvado su vida
28 por fijarse en todas las transgresiones que había cometido y apartarse de ellas. Así que no morirá, sino que vivirá.
29 »Pero si aun así el pueblo de Israel sigue diciendo: “Los caminos del Señor no son rectos”, ¿en verdad no son rectos mis caminos, pueblo de Israel? ¡Lo cierto es que son los caminos de ustedes los que no son rectos!
30 Así que, pueblo de Israel, voy a juzgar a cada uno de ustedes según sus caminos. Por lo tanto, vuélvanse a mí y apártense de todas sus transgresiones, para que su maldad no sea la causa de su ruina.
—Palabra de Dios el Señor.
31 »Pueblo de Israel, ¿por qué tienen que morir? Apártense de todas las transgresiones que han cometido, y forjen en ustedes un corazón y un espíritu nuevos,
32 porque yo no quiero que ninguno de ustedes muera. Así que vuélvanse a mí, y vivirán.
—Palabra de Dios el Señor.
Ijapopyrãva
1 Ñandejára he'i chéve: 2 “Mba'érepa Israélpe oje'e manté ku ñe'ẽnga he'íva: Túva kuéra ho'u parral aky ha ta'ýra kuéra hãi jehýi. 3 Che, opa mba'e Jára, che rekovére ha'e ndapeje mo'ã veimaha araka'eve upe ñe'ẽnga Israélpe. 4 Che mba'e opa yvypóra, taha'e túva térã ta'ýra. Iñangaipáva omanóne.
5 Imarangatúva ojapo ramo heko jojáva ha hekópe guáva, 6 ndoikói ramo karu guasuhápe umi ijyvateha*f** rupi oñemomba'e guasuhápe ta'ãnga rei, ndojeroviái ramo tupã gua'u Israel peguáre, ndopokóiva hapicha rembirekóre, ndoikói hembireko ndive oguejy jave chupe imba'asy, 7 ndojopýi ramo avave ndive ha ome'ẽ jey pe ojeheja vaekue chupe pláta porúre, nomondái ramo avavépe, omboja'o ramo hembi'u iñembyahýivape ha ijao ijopívovape, 8 ndoiporukái ramo hepýre, ndojapói ramo ivaíva avavére, heko joja ramo oporombojovakévo; 9 oiko ramo che ha'évare ha ojapopa ramo che rembiapoukapy, upéva upe añetehápe heko potĩva ha upévare nomano mo'ãi. Che, opa mba'e Jára ha'e upéicha.
10 Oime ramo peteĩ heko ñarõva ha oporojukáva ojapóva ko'ã mba'e, peteĩvante jepe, 11 itúva ojapo'ỹ vaekue, oikóva karu guasúpe ijyvateha rupi, opokóva hapicha hembirekóre, 12 ojopýva mboriahu ndive ha oikotevẽva ndive, oporomondáva, nome'ẽ jeýiva upe ojehejáva chupe pláta porúre, ojeroviáva umi tupã gua'úre ha ojapóva umi mba'e che a'e'ỹha, 13 oiporukáva hepýre, upéva ndoikove mo'ãi. Ojapo ramo ko'a mba'e che a'e'ỹha omano mante vaerã, ha ha'énte ojapóta ijehe.
14 Ha oimérõ peteĩ ohecháva opa mba'e vai ojapo vaekue itúva, ha oho'ỹva hapykuerére, 15 oiko'ỹva karu guasuhápe umi ijyvateha rupi, ojerovia'ỹva umi Israel pegua gua'úre, opoko'ỹva hapicha rembirekóre, 16 ndojopýiva avave ndive, nome'ẽ jeýiva pe oñeme'ẽva chupe pláta porúre, omonda'ỹva avavépe, omboja'óva uvei hembi'u iñembyahýivape ha omboao ijopívovape, 17 ojapo'ỹva mba'e vai avavére ha ndoiporukáiva hepýre oikóva che ha'évare ha ojapóva che rembiapoukapy, upéva nomanói chéne, itúva rembiapo vaikuére, añetehápe oikovéne.
18 Itúva, pe oporojopy vaekue, ha oporomonda ha heta mba'e vai ojapo hetã guáre, upéva pe omanótava hembiapo vaikuére.
19 Peẽ peporandúne: ‘Mba'ére piko avave nomyengovia mo'ãi itúva rembiapo vaikuére?’ Upe ojapóva hekopegua, heko jojáva, ha opa che rembiapoukapy, añetehápe oikove vaerã. 20 Pe hembiapo vaívante omanóta. Avave nomyengoviái vaerã itúva rembiapo vaikuére, ha avave nomyengoviái vaerã iñemoñare rembiapo vaikuére. Pe heko jojáva ohupytýne hembiapokue rekovia; ha pe heko añáva katu oñenupãne hembiapo vaikuére.
21 Oime ramo heko añáva ojeíva hembiapo vaikuégui, ha ojapo heko jojáva ha heko peguáva, ha opa che rembiapoukapy añetehápe oikovéne ha nomanói chéne. 22 Che na che mandu'avéi chéne hembiapo vaikuére, ha oikovéne ojapo haguére iporãva. 23 Che ndaipotái omano pe heko añáva, aipota opoi heko vaígui ha oikove. Che, opa mba'e Jára, ha'e upéicha.
24 Pe heko jojáva ndaheko porãvéi ramo, ha ojapo heko añáva rembiapo, peimo'ã piko peẽ oikotevẽtaha. Na che mandu'avéi chéne umi mba'e porã ojapo vaekuére, omanóne iñangaipáre.
25 Peẽ pejéne nda che reko jojaiha. Ehendúna, Israel, peje piko peẽ nda che reko jojaiha? Ndaha'éipa hína peẽ uvei umi pene rembiapo vaíva? 26 Imarangatúva ojei ramo heko jojágui, ojapo ivaíva ha omano. Omano hembiapo vai haguére. 27 Heko añáva ojei ramo mba'e vai apógui ha ojapo heko joja ha hekópe guáva, oikovéne katuete. 28 Ojesape'a ramo ha oñemboyke mba'e vaieta ojapo vaekuégui, añetehápe oikovéne ha nomanói chéne.
29 Israel katu akóinte he'íta nda che reko jojaiha. Peẽ peje nda che reko jojaiha. Ndaha'éipa hína peẽ Israelgua uvei pende reko joja'ỹva? 30 Che pombojovake pene rembiapokue ojerureháicha. Che, opa mba'e Jára, ha'e upéicha. 31 Pya'éke peheja pende reko vai, ha pembopyahu pende py'a ha pene ágã. Mba'ére piko remano mante vaerã, Israel, 32 ko che ndaipotáiva omano avave? Pejei ivaívagui ha peikovéta. Che, opa mba'e Jára, ha'e upéicha.