1 Pablo fijó la mirada en el concilio, y dijo: «Hermanos, toda mi vida he vivido delante de Dios sin tener nada de qué avergonzarme.»
2 Entonces Ananías, que era el sumo sacerdote, ordenó a los que estaban junto a él que lo golpearan en la boca;
3 pero Pablo le dijo: «¡Así te golpeará Dios a ti, muro blanqueado! Tú estás sentado allí para juzgarme conforme a la ley; ¿por qué violas la ley al mandar que me golpeen?»
4 Los que estaban allí le dijeron: «¡Estás insultando al sumo sacerdote de Dios!»
5 Entonces Pablo respondió: «Hermanos, yo no sabía que era el sumo sacerdote. Pero sé que está escrito: “No maldecirás a un príncipe de tu pueblo.”»
6 Cuando Pablo se dio cuenta de que una parte del concilio era de saduceos y otra de fariseos, alzó la voz y dijo: «Hermanos, yo soy fariseo, y soy hijo de un fariseo. Se me está juzgando porque espero la resurrección de los muertos.»
7 En cuanto dijo esto, se suscitó una discusión entre los fariseos y los saduceos, y la asamblea se dividió.
8 Y es que los saduceos dicen que no hay resurrección, ni ángeles, ni espíritus; pero los fariseos sí creen en todo esto.
9 Se levantó entonces una gritería, y los escribas que apoyaban a los fariseos se levantaron a protestar: «No vemos que este hombre haya cometido ningún crimen.» ¡Puede haberle hablado un espíritu o un ángel!
10 Y como la discusión iba en aumento, el tribuno temía que fueran a despedazar a Pablo, así que mandó que los soldados bajaran y lo quitaran de en medio, y se lo llevaran a la fortaleza.
11 A la noche siguiente, el Señor se le presentó y le dijo: «Pablo, ten ánimo, pues necesito que des testimonio de mí en Roma, así como lo has hecho en Jerusalén.»
Complot contra Pablo
12 Al amanecer, los judíos se reunieron para conspirar, y bajo maldición se comprometieron a no comer ni beber hasta darle muerte a Pablo.
13 Los que hicieron este juramento eran más de cuarenta;
14 fueron ante los principales sacerdotes y los ancianos, y les dijeron: «Nosotros hemos jurado, bajo maldición, que no comeremos nada hasta que hayamos matado a Pablo.»
15 Les sugerimos a ustedes y al concilio, pedirle al tribuno la comparecencia de Pablo para mañana, porque ustedes quieren averiguar algunas cosas acerca de él. Nosotros estaremos listos para matarlo antes de que se presente.
16 Pero el hijo de la hermana de Pablo se enteró de la emboscada, y fue a la fortaleza y entró para darle aviso a Pablo.
17 Este llamó entonces a uno de los centuriones, y le dijo: «Lleva a este joven ante el tribuno, porque tiene algo que informarle.»
18 El centurión llevó al joven ante el tribuno, y a este le dijo: «El preso Pablo me llamó y me pidió que trajera a este joven a tu presencia, porque tiene algo de qué hablarte.»
19 El tribuno lo tomó de la mano y, llevándolo aparte, le preguntó: «¿Qué es lo que tienes que decirme?»
20 El joven le dijo: «Los judíos han acordado pedirte que lleves mañana a Pablo ante el concilio, porque le quieren preguntar algunas cosas.
21 Pero no les creas, porque más de cuarenta de sus hombres lo esperan para matarlo. Han jurado, bajo maldición, que no comerán ni beberán nada hasta haberlo matado. Están dispuestos a hacerlo, y solo esperan que hagas venir a Pablo.»
22 El tribuno despidió al joven y le mandó que no dijera nada a nadie del aviso que le había dado.
Pablo es enviado a Félix el gobernador
23 El tribuno llamó a dos centuriones y les mandó que para las nueve de esa noche prepararan a doscientos soldados, setenta jinetes y doscientos lanceros, pues irían hasta Cesarea;
24 ordenó también que prepararan cabalgaduras para Pablo, y que lo llevaran sano y salvo ante el gobernador Félix.
25 Le escribió una carta en estos términos:
26 «Saludos de Claudio Lisias al excelentísimo gobernador Félix.
27 Este hombre fue aprehendido por los judíos y lo iban a matar; yo acudí con la tropa y lo puse a salvo, pues me enteré de que era ciudadano romano.
28 Quise saber de qué lo acusaban, y lo llevé ante su concilio.
29 Allí me di cuenta de que lo acusaban por cuestiones de su ley, pero que no había cometido ningún delito que mereciera la muerte o la cárcel.
30 Luego me avisaron de que los judíos le habían preparado una emboscada, y por eso ahora te lo envío. Les he exigido a sus acusadores que traten en tu presencia lo que tengan en su contra.»
31 Siguiendo la orden que habían recibido, los soldados tomaron a Pablo y lo llevaron de noche a Antípatris.
32 Al día siguiente, los soldados dejaron a los jinetes con él, y regresaron a la fortaleza.
33 Cuando los jinetes llegaron a Cesarea, le dieron la carta al gobernador y le presentaron a Pablo.
34 El gobernador leyó la carta y le preguntó de qué provincia era, y cuando supo que era de Cilicia,
35 le dijo: «Te oiré cuando vengan tus acusadores.» Y mandó que lo custodiaran en el pretorio de Herodes.
1 Pablo oma'ẽ umi mbojovakehára atýpe guávare, ha he'i chupe kuéra:
—Aiko vaekue ko'agãite peve py'a guapýpe Tupã renondépe.
2 Upérõ pa'i guasu Ananías he'i umi Pablo ykére oĩvape oinupã haguã chupe ijurúpe. 3 Pablo katu he'i chupe:
—Tupã ne nupãta, tekove rova mokõi! Nde reguapýrõ upépe che mbojovake haguã ñane rembiapoukapy he'iháicha, mba'érepa ere añenupã haguã, ko ñane rembiapoukapy ndohejáiva upéva ojejapo?
4 Umi oĩva upépe he'i chupe:
—Péicha piko reñe'ẽ reity Tupã pa'i guasúpe?
5 Pablo he'i:
—Che pehẽngue kuéra, ndaikuaái kuri ha'eha pa'i guasu. Tupã kuatiañe'ẽ niko he'i: ‘Ani rejahéi Tupã sãmbyhyhárare.’ 6 Upéi ohecha kuaávo upe atýpe oĩha Saduséo kuérava ha oĩha avei fariséo kuérava, Pablo he'i hatã:
—Che hína fariséo, hogagua fariséova, añembojovake hína aha'arõgui jeikove jey omanóva apytégui.
7 Pablo he'ívo upéva, fariséo ha Saduséo kuérava oñepyrũ oñoñe'ẽ api, ha oiko joavy guasu upe atýpe. 8 Saduséova niko he'i omanóva ndoikove jeyiha, ha ndaiporiha Tupã remimbou*f** térã espíritu, fariséova katu oguerovia opa ko'ã mba'e. 9 Opavave osapukaipa, ha oĩ Moisés rembiapoukapy mbo'eha fariséova, opu'ãva ha he'íva:
—Ko kuimba'e ndojapói mba'eve ivaíva. Oime vaerãko oñe'ẽ chupe ra'e peteĩ espíritu térã Tupã remimbou. 10 Upe sarambi tuichave ohóvo, ha pe mburuvicha okyhyje ombo'ipárõ guarã hikuái Páblope. Upévare ohenoika ñorãirõhára kuérape oguenohẽ haguã chupe upégui ha ogueraha jey ñorãirõhára rógape.
11 Upe pyhare ambuépe Ñandejára ojechauka Páblope ha he'i chupe: “Néike Pablo! Che myerakuã haguéicha ko'a Jerusalénpe, tekotevẽta avei che myerakuã Rómape.”
Ñepu'ã ñemi ojejuka haguã Páblope
12 Upe ára ambuépe oĩ Israelguáva oñemoĩva peteĩ ñe'ẽme ojuka haguã Páblope ha he'i hikuái ñe'ẽ pohýi reheve, ndo karu mo'ãiha ha ndoy'u mo'ãiha, ojuka peve chupe. 13 Hetave 40 kuimba'égui umi oñemoĩ vaekue upe ñe'ẽme. 14 Oho hikuái aipórõ pa'i umi ruvicha ha myakãhára*f** kuéra Israelguáva rendápe, ha he'i chupe kuéra:
—Ore ro'e ñe'ẽ pohýi reheve ro'e ndo rokaru mo'ãiha ha ndoroy'u mo'ãiha rojuka mboyve Páblope. 15 Ko'ágã peẽ ha opa mbojovakehára aty pegua, pejerure mburuvichápe togueru chupe ko'ẽrõ pene renondépe, ku peporandu porãvéta ramo guáicha chupe, ha ore rojukáta oguahẽ mboyve.
16 Pablo reindy memby katu oikuaa upéva ha oho ñorãirõhára kuéra rógape omomarandúvo chupe. 17 Pablo ohenói peteĩ umi ñorãirõhára ruvichávape, ha he'i chupe:
—Eraha ko mitã mburuvicha rendápe, oguerekógui he'i vaerã chupe.
18 Pe ñorãirõhára ruvicha oho huvicha rendápe ha he'i chupe.
—Pe Pablo oĩva koty ypytũme che renói, ha ojerure aru haguã ne rendápe ko mitã, oguerekógui he'i vaerã ndéve.
19 Pe mburuvicha ipojái pe mitã póre, ogueraha ha'eñoháme ha oporandu chupe:
—Mba'épa erese chéve?
20 Pe mitã he'i chupe:
—Israelguáva oñemoĩ peteĩ ñe'ẽme ojerurévo ndéve, reraha haguã ko'ẽrõ Páblope mbojovakehára aty renondépe, ku oporandu porãvétarõ guáicha chupe. 21 Aníke rerovia chupe kuéra: Oĩ hína hetave 40 kuimba'égui ohape ra'arõva chupe ñemiháme, ha he'i vaekue ojupe ñe'ẽ pohýi reheve ndo karu mo'ãiha ha ndoy'u mo'ãiha ojuka peve Páblope. Ha ágã oĩma hikuái upépe ne ñe'ẽ ra'arõvonte. 22 Upérõ pe mburuvicha omondo upe mitãme, he'ívo chupe ani haguã he'i avavépe omombe'u hague chupe upéva.
Pablo oñemondo Félix rendápe
23 Pe mburuvicha ohenói mokõi ñorãirõhára ruvichávape ha he'i chupe kuéra ombosako'i haguã 200 ñorãirõhára yvy rupigua, 70 kavaju arigua, ha 200 kyse yvuku reheveguáva, oho haguã Cesaréape pyharéma ramo. 24 Ombosako'ika avei kavaju Páblope guarã, ha he'i ogueraha haguã hesãi ha mba'eve ojehu'ỹre chupe, sãmbyhyhára Félixpe. 25 Hendive kuéra omondo peteĩ kuatiañe'ẽ he'íva:
26 Claudio Lisias, sãmbyhyhára Félix marangatu etépe: Che maitei. 27 Israelguáva ipojái vaekue ko kuimba'ére ha ojukátama chupe. Aikuaávo ha'eha peteĩ Romaguáva, aipe'a chupe ipoguýgui kuéra. 28 Aikuaaségui mba'épa pe ombojáva hikuái hese, araha Israel guáva aty renondépe, 29 ha nipo hembiapoukapy kuéra reheguávante ra'e upe oñembojáva hese, ha ndaipóri mba'érepa ojejuka haguã, térã ojeguereko haguã chupe koty ypytũmente jepe. 30 Upéi aikuaa Israelguáva oñemoĩ hague peteĩ ñe'ẽme ojuka haguã chupe. Upévare amondo ndéve. Ha ajerure avei umi hese okaguaívape, he'i haguã ne renondépe upe ombojáva hese.
31 Umi ñorãirõhára, oje'e haguéicha chupe kuéra, ogueraha Páblope pyhare Antípatrispe. 32 Upe ára ambuépe ñorãirõhára kuéra yvy rupigua ojevy hógape ha kavaju arigua oho hapére Pablo ndive. 33 Oguahẽvo Cesaréape, ome'ẽ hikuái pe kuatiañe'ẽ sãmbyhyhárape ha omoĩ avei ipópe Páblope. 34 Omoñe'ẽ rire pe kuatia, sãmbyhyhára oporandu moõguápa Pablo, ha oikuaávo Ciliciaguaha, 35 he'i chupe:
—Rohendúta ou vove umi ne mombe'úva.
Upéi he'i oñeñangareko hatã haguã hese Herodes róga guasúpe.