Joab promueve el regreso de Absalón
1 Joab hijo de Seruyá sabía que el rey sentía un cariño especial por Absalón,
2 así que mandó traer de Tecoa a una mujer muy astuta, y la instruyó:
«Vístete de luto y sin maquillaje alguno, y preséntate ante el rey fingiendo llevar ya mucho tiempo de duelo por algún pariente muerto.
3 Una vez ante el rey, le dirás lo que te voy a decir.»
Y Joab le dijo a la mujer lo que ella tenía que repetir,
4 y cuando ella se presentó ante el rey, hizo una reverencia, se inclinó hasta tocar el suelo, y dijo:
«Su Majestad, ¡vengo a pedir protección!»
5 El rey preguntó:
«¿Qué te pasa?»
Y ella respondió:
«Mi marido ha muerto, y me he quedado viuda.
6 Yo tuve dos hijos, que se pelearon en el campo. Como no había nadie que los separara, uno de ellos hirió de muerte al otro, y lo mató.
7 Ahora, toda la familia se ha puesto en mi contra y me insiste: “Tienes que entregar a ese asesino, pues tiene que pagar con su vida la muerte de su hermano.” Si les hago caso, matarán a mi único heredero y, con eso, habrán apagado la última chispa que me queda, y la memoria de mi marido se perderá por no dejar ningún descendiente.»
8 El rey le dijo a la mujer:
«Regresa a tu casa, que yo voy a dar instrucciones acerca de ti.»
9 Pero la mujer le respondió:
«Rey y señor mío: Si la familia de mi padre y yo hemos hecho mal, que la culpa recaiga sobre nosotros; pero que no se culpe de esto a Su Majestad ni a su reino.»
10 Y David le dijo:
«Si alguien te culpa de algo, hazlo que comparezca ante mí, y no volverá a molestarte.»
11 Pero la mujer añadió:
«Ruego a Su Majestad consultar al Señor su Dios, para que quien quiere tomar venganza no empeore las cosas matando a mi hijo.»
Y el rey respondió:
«Juro por el Señor que tu hijo no va a perder un solo pelo de su cabeza.»
12 Ella volvió a decir:
«Ruego a Su Majestad permitir a esta su humilde sierva decir una sola palabra más.»
Y el rey le dijo:
«Te escucho.»
13 Entonces ella dijo:
«¿Por qué Su Majestad se propone perjudicar al pueblo de Dios? Con lo que Su Majestad ha dicho, Su Majestad misma se condena, pues no permite volver a su hijo desterrado.
14 Todos tenemos que morir. Somos como el agua cuando se derrama en el suelo, que ya no se puede recoger. Pero Dios, lejos de quitarnos la vida, pone los medios para que nos volvamos a él, si nos hemos alejado.
15 Yo he venido a hablar con Su Majestad porque tengo miedo del pueblo. Por eso me dije: “Voy a hablar con el rey. Tal vez se digne escucharme.
16 Si me hace caso, me librará de los que quieren destruirnos a mi hijo y a mí, y quitarnos lo que Dios mismo nos ha dado.”
17 Y esta sierva de Su Majestad ahora espera una respuesta consoladora, pues Su Majestad es como un ángel de Dios, y puede discernir entre lo bueno y lo malo. ¡Que nuestro Señor y Dios sea siempre con Su Majestad!»
18 Entonces David le dijo a la mujer:
«Voy a preguntarte algo, pero quiero que me digas toda la verdad.»
Ella contestó:
«Diga Su Majestad.»
19 Y el rey le dijo:
«¿No es verdad que detrás de todo esto anda la mano de Joab?»
Y ella respondió:
«Puedo jurar a Su Majestad, a quien de ningún modo se puede engañar, que fue su siervo Joab quien me habló y me ordenó decir cada palabra que yo he dicho.
20 Pero lo hizo con la intención de que las cosas cambien. Sin embargo, Su Majestad posee la sabiduría de un ángel de Dios, y sabe todo lo que pasa en su país.»
21 Entonces el rey le dijo a Joab:
«Fíjate bien en esto que he decidido hacer: Ve y haz volver al joven Absalón.»
22 Joab inclinó su rostro ante el rey con reverencia, hasta tocar el suelo, y bendijo al rey diciendo:
«Hoy he comprobado que Su Majestad es muy bondadoso con este siervo suyo, pues ha atendido a lo que su siervo sugirió.»
23 Y Joab se levantó enseguida y se fue a Gesur para traer a Absalón de regreso a Jerusalén,
24 aunque el rey ordenó:
«Que se vaya a su casa y no se presente ante mí.»
Y Absalón se fue a su casa sin presentarse ante el rey.
25 No había en todo Israel nadie tan bien parecido como Absalón. Su hermosura era perfecta de pies a cabeza.
26 Cada año, cuando se mandaba cortar el cabello (pues era tan abundante que le molestaba), el cabello cortado llegaba a pesar más de dos kilos, según el peso oficial.
27 Absalón tuvo tres hijos varones y una hija muy hermosa, llamada Tamar.
28 Durante los dos años que estuvo en Jerusalén, no se le permitió ver al rey;
29 pero como Absalón quería verlo, le envió mensajes a Joab para que intercediera por él, pero Joab se negó a verlo hasta en dos ocasiones.
30 Entonces Absalón ordenó a sus sirvientes:
«Como saben, el campo de Joab está junto al mío, y en él ha sembrado cebada. ¡Vayan y préndanle fuego!»
Sus sirvientes le prendieron fuego al campo de Joab,
31 y cuando Joab lo supo, fue a la casa de Absalón y le reclamó:
«¿Por qué mandaste a tus sirvientes a que le prendieran fuego a mi campo?»
32 Y Absalón le respondió:
«Te he mandado a llamar, para que vayas a ver al rey y le preguntes para qué me hizo venir de Gesur. ¡Sería mejor que me hubiera quedado allá! Yo quiero ver al rey. Y si he cometido algún pecado, ¡que me mate!»
33 Joab se presentó ante el rey y le comunicó el sentir de Absalón; entonces el rey mando llamar a Absalón, y cuando este se presentó ante el rey, se inclinó hasta tocar el suelo. Por su parte, el rey besó a Absalón.
Joab rupi, Absalón ou jey
1 Joab, Seruiá memby, oikuaa David ohecha ga'u etereiha Absalónpe, 2 ha upérõ ohenoika táva Tecóagui peteĩ kuña upepegua ikatupyrýva mba'e vairã, ha he'i chupe: “Emonde ao hũ ha ejapo ku reñembyasy ramo guáicha; ani reñemohyakuã porã, ikatu haguã rejogua kuña aréma omondéva ao hũ heseguáva manóre. 3 Upéi tereho mburuvicha guasu rendápe ha ere chupe ko ha'étava ndéve.”
Joab he'i rire chupe upe he'i vaerã, 4 upe kuña Tecoa pegua oho mburuvicha guasu rendápe, oñesũ ha ojayvy henondépe omboja peve isyva yvýre, ha he'i chupe:
—Che pytyvõmi kena che ruvicha guasu!
5 —Mba'épa ojehu ndéve, he'i chupe David.
Ha'e he'i:
—Che ména omanóma, 6 ha mokõinte che memby kuimba'e; umíva oñorãirõ oñondive ñúme, ha ndaipórigui oipe'áva chupe kuéra ojuehegui, peteĩ ha'e kuérava ojuka ityvýrape. 7 Ko'ágã opa che rogagua oñemoĩ che rehe ha oipota ame'ẽ chupe kuéra pe ityvýra jukaharépe, omyengovia haguã chupe ityvýra manonguére, ha upekuévo oipe'a haguã avei che hegui che memby peteĩmi ha péicha ombogue haguã pe peteĩ tatapỹimi opytáva ha che ména réra ogue haguã avei ko yvy ári.
8 Upérõ David he'i pe kuñáme:
—Tereho katu nde rógape, mba'eve ndojehu mo'ãi ndéve. Eheja upéva che pópe.
9 Pe kuña he'i chupe:
—Che jára ha che ruvicha guasu, ndaipotái ho'a nde ha ne retã ári che ha che rogagua rembiapo vaikue, to'ante ore ári opa mba'e.
10 David he'i chupe:
—Oĩrõ he'íva ojapotaha nde rehe ivaíva, eru pévape che rendápe ha ndojapovéi chéne nde rehe mba'eve.
11 Ha'e katu he'i jey chupe:
—Ajerure ndéve che ruvicha guasu, reñembo'e haguã Tupã nde Járape, ani oĩ che rogagua ojukaséva che memby jukaharépe, ha péicha ombotuichave pe ivai oĩmava che ári ojukávo pe che memby peteĩmíme.
David he'i chupe:
—Ñandejára rérape ha'e ndéve peteĩ ne memby akã raguénte jepe ndo'a mo'ãiha yvýre.
12 Pe kuña katu he'ivénte chupe:
—Nde che ruvicha guasu, peteĩ mba'éntena ta'emive ndéve mbykymi.
—Ere katu, —he'i chupe David.
13 Upérõ pe kuña oporandu chupe:
—Mba'érepa aipo ramo reheja oike ne akãme upevaiténte avei rejapo haguã Tupã Ñandejára retãre, che ruvicha guasu? Nde voi ere haguéicha, che ruvicha guasu, nde ne rembiapo vai hína nderehejáivo ou jey nde ra'y oikóva tetã mombyrýpe. 14 Opavave niko, ñaĩ haguéicha ñamano vaerã. Pe y oñehẽva yvýre ha ndaikatuvéiva oñembyaty, peichaite avei hína ñande. Opaichavévo Tupã ndoipe'ái avavégui hekove, oha'ã uvei ikatu haguã upe oikóva mombyry oñemboja jey hendápe. 15 Che niko aju kuri ne rendápe añe'ẽvo ndéve, che ruvicha guasu, añemongyhyje haguére añe'ẽ haguã ndéve péicha. 16 Nde rejapysaka ramo che rehe, ikatúta che pe'a upe che renohẽsévagui chéve ha che membýpe ko yvýgui ha'éva Tupã Ñandejára mba'e. 17 Ko ne rembiguái ohenduse nde hegui ñe'ẽ ombopy'a guapýva chupe. Nde niko reikuaa porã mba'épa iporã ha mba'épa ivai, Tupã remimboúicha. Tupã nde Jára topyta ne ndive, che ruvicha guasu!
18 David he'i upe kuñáme:
—Amba'e porandúta ndéve ha aipota ere chéve opa mba'e. Aníke reñomi che hegui mba'eve.
—Eñe'ẽ katu che ruvicha guasu, he'i pe kuña.
19 Ha David oporandu chupe:
—Ajépa Joab hína upe ne mboúva ere haguã chéve ko'ã mba'e?
Ha pe kuña he'i chupe:
—Upeichaite hína, che ruvicha guasu, upe erehaichaite. Joab hína, upe ne ñorãirõhára kuéra ruvicha, pe che mboúva, ha pe he'i vaekue chéve opa mba'e ha'e vaerã ndéve. 20 Ha ojapo ndoipotavéigui oiko umi mba'e ko'ágã oikóva. Nde katu, che ruvicha guasu peteĩ Tupã remimboúicha reikuaa opa mba'e ojehúva ñane retãme.
21 Upémarõ David he'i Joábpe;
—Oĩ porã jeýma opa mba'e. Tereho katu ere mitã rusu Absalónpe ikatumaha ou jey py'a guapýpe.
22 Upérõ Joab ojayvy henondépe omboja peve isyva yvýre omomba'évo chupe, oguerohory chupe ha he'i:
—Ahecha kuaáma rejeroviaha che rehe, che ruvicha guasu; rejapo niko pe ha'ekáva ndéve ikatuha rejapo.
23 Pya'e oho Joab Guesúrpe omoirũ haguã Absalónpe Jerusalén peve. 24 David katu he'i oho haguã hógape ha ani oguahẽ hendápe. Upévare Absalón oho hógape ohecha'ỹre itúvape.
25 Opa Israélpe ndaipóri kuimba'e iporã ha ijukyvéva Absalóngui, ha ojererohoryvéva upévare. Ipýgui iñakãmeve ndaipóri hetére mba'eve ivaíva. 26 Oikytĩvo iñakã rague, upéva ha'e ojapo jepi áño pahápe ipohýigui chupe. Upe akã rague oipe'áva ipohyive 2 kílogui. 27 Absalón oguereko mbohapy ta'ýra ha peteĩ tajýra hérava Tamar ha iporã etereíva.
28 Mokõi áño pukukue Absalón oiko Jerusalénpe ikatu'ỹre oike mburuvicha guasu rendápe, 29 ha upévare ojerure Joábpe oho haguã David rendápe hérape; Joab katu ndohoséi. Ojerure jey chupe upéva Absalón ha Joab ndohói avei. 30 Upémarõ Absalón he'i hembiguái kuérape:
—Pe Joab kokue oĩ che kokue ykére ha oñotỹ upépe seváda. Tapeho ha pehapy chugui iseváda ty.
Absalón rembiguái kuéra oho ha ohapy Joab kokue. 31 Pya'e oho Joab Absalón rógape ha oporandu chupe:
—Mba'érepa ne rembiguái kuéra ohapy che kokue?
32 Absalón he'i chupe:
—Ha'eka ndéve kuri reju haguã che rendápe. Aipota reho David rendápe ha ere chupe, reínte aju hague Guesúrgui. Iporãve vaerã mo'ã apyta upépente. Ahechase mburuvicha guasúpe, ha oimérõ ajapo ra'e ivaíva, ta che juka.
33 Upérõ Joab oho David rendápe ha omombe'u chupe upe he'ikáva Absalón. David ohenoika chupe. Oguahẽvo Absalón David rendápe ojayvy henondépe omboja peve isyva yvýre. David katu oñañuã ha ohetũ chupe.