David y Betsabé
1 Al año siguiente, en el tiempo en que los reyes salen a la guerra, David envió a Joab y a sus siervos, y a todo el ejército de Israel, a combatir a los amonitas, a los que vencieron luego de ponerle sitio a la ciudad de Rabá. David se quedó en Jerusalén,
2 y un día por la tarde, mientras se paseaba por la azotea de su palacio después de la siesta, vio desde allí a una mujer muy hermosa, que se estaba bañando.
3 Al preguntar quién era ella, le dijeron que se llamaba Betsabé, y que era hija de Elián y esposa de Urías el hitita.
4 Entonces David ordenó que la llevaran a su presencia, y ella se presentó ante él, y él la tomó y se acostó con ella. Después de tener relaciones, ella se purificó y regresó a su casa.
5 Pero Betsabé quedó embarazada y, cuando se dio cuenta, se lo hizo saber a David.
6 Entonces David envió un mensaje a Joab, ordenándole que hiciera volver a Urías el hitita. Joab cumplió sus órdenes,
7 y cuando Urías se presentó ante David, este le preguntó cómo estaban Joab y los soldados, y cómo se iba desarrollando la guerra.
8 Después de eso, David le dijo a Urías:
«Vete a tu casa, y ponte cómodo.»
En cuanto Urías salió del palacio, David le envió un regalo especial de su mesa.
9 Pero Urías no se fue a su casa, sino que pasó la noche a las puertas del palacio real, en compañía de los siervos del rey.
10 Cuando le dijeron a David que Urías no había dormido en su casa, el rey lo llamó y le preguntó:
«¡Tú has tenido un viaje largo! ¿Por qué no fuiste a dormir a tu casa?»
11 Y Urías le respondió:
«¿Podría yo entrar en mi casa, y comer y beber, y dormir con mi mujer, mientras el arca del Señor está en una tienda de campaña, y mientras mi señor Joab y los ejércitos de Israel y de Judá, y los siervos del rey, duermen en el campo? ¡Juro por la vida de Su Majestad que jamás haré algo así!»
12 Entonces David le dijo a Urías:
«Quédate todavía hoy, y mañana te enviaré de nuevo al campo de batalla.»
Y Urías se quedó en Jerusalén ese día y el siguiente,
13 y David lo invitó a comer y a beber, hasta que lo embriagó, pero más tarde Urías no regresó a su casa, sino que se fue a dormir junto con los siervos del rey.
14 Por la mañana, David escribió una carta para Joab, y la envió por medio de Urías.
15 Esa carta decía:
«Pon a Urías al frente y en lo más recio de la batalla, y déjalo solo, para que el enemigo lo hiera de muerte.»
16 Así que, cuando Joab sitió la ciudad, mandó a Urías al frente, donde peleaban los hombres más valientes,
17 y cuando los amonitas salieron de la ciudad, cayeron algunos soldados del ejército de David, y entre ellos murió Urías el hitita.
18 Entonces Joab envió a David un informe de lo sucedido en la batalla,
19 y al mensajero le instruyó:
«Una vez que hayas informado al rey de lo sucedido en el campo de batalla,
20 si el rey comienza a enojarse y te pregunta: “¿Por qué se acercaron tanto a la ciudad? ¿No saben que hay peligro de que alguien arroje algo desde la muralla?
21 ¡Recuerden cómo murió Abimelec, el hijo de Yerubaal! Murió en Tebés porque una mujer le arrojó desde la muralla un pedazo de rueda de molino. ¿Por qué se acercaron tanto a la muralla?”, tú le dirás: “También murió Urías el hitita.”»
22 El mensajero corrió a llevar las noticias a David, tal y como Joab le había dicho.
23 Al llegar, le dijo a David:
«Los que salieron de la ciudad al campo, para pelear contra nosotros, nos estaban dominando; pero los hicimos retroceder hasta las puertas de la ciudad;
24 sin embargo, sus flecheros nos atacaron desde la muralla y alcanzaron a herir a varios de tus soldados. Entre ellos murió también Urías el hitita.»
25 Entonces David le dijo al mensajero:
«Dile a Joab que no se preocupe por lo que pasó, pues la espada mata a unos y a otros, pero que refuerce su ataque contra la ciudad hasta conquistarla. Tú, por tu parte, infúndele ánimos.»
26 Cuando la mujer de Urías supo que su esposo había muerto, se vistió de luto;
27 pero después de que ella guardó el luto David mandó por ella y la hizo su esposa, y ella le dio un hijo. Pero esta acción de David no le agradó al Señor.
David ha Betsabé
1 Peteĩ jey, ára yvoty jave, upérõ niko mburuvicha guasu kuéra osẽ jepi ñorãirõháme, David omondo Joab ha mburuvicha kuérape, opa ñorãirõhára Israelgua ndive. Ohundi hikuái amoníta kuérape ha omongora itáva Rabá. David katu opyta Jerusalénpe.
2 Peteĩ ka'aru David opu'ãvo ike asajégui, oguata hóga guasu ape ári ha ohecha upégui peteĩ kuña porãite ojahúva. 3 David oporandu mávapa pe kuña, ha oje'e chupe upéva Betsabé Eliam rajy ha Urías hitíta rembireko. 4 David ogueruka pe kuña ha oñeno hendive; upe rire pe kuña oho jey hógape.
5 Betsabé opyta hye guasu ha omombe'uka Davídpe. 6 Upérõ David he'ika Joábpe ombou haguã hendápe Urías, pe hitítape, ha péicha ojapo Joab. 7 Ou rire Urías David oporandu chupe mba'éichapa oiko Joab ha ñorãirõhára kuéra, ha mba'éichapa oho hína pe ñorãirõ. 8 Upéi he'i chupe oho haguã hógape ojepyhéi ha opytu'umi.
Urías osẽ rire mburuvicha guasu rógagui, David oguerahauka chupe hógape jopói ramo tembi'u imeságui ho'u haguã. 9 Urías katu oñeno mburuvicha guasu róga rokẽme tembiguái kuéra apytépe ha ndohói hógape. 10 Oñemombe'úvo Davídpe Urías ndohói hague hógape, David oporandu chupe:
—Mba'ére piko nderehói nde rógape, ko mombyry etégui rejúva?
11 Urías he'i chupe:
—Tupã karameguã ha upéicha avei Israel ha Judá pegua ñorãirõhára kuéra oiko enramáda guýpente; che ruvicha Joab ha mburuvicha kuéra ñúmente oke, ha piko che aikéta che rógape akaru, ha'u kaguy ha añeno che rembireko ndive? Ndajapói chéne upéva mba'eveichavérõ, nde che ruvicha guasu!
12 David katu he'i chupe:
—Epyta gueteri ore ndive ko árape ha ko'ẽrõ romondo jeýta.
Ha upéicha Urías opyta Jerusalénpe upe ára ambue peve. 13 David omboguapy chupe imesápe okaru ha ho'u haguã kaguy hendive ha omonga'u chupe. Pyhare oguahẽvo Urías opyta jey oke tembiguái kuéra apytépe ha ndohói hógape.
14 Upe ára ambuépe David ohai peteĩ kuatiañe'ẽ Joábpe ha omondo chupe Urías rupi. 15 Upe kuatiápe he'i: “Pemoĩ Uríaspe tenonde upe iñarõvehápe ñorãirõ ha upéi peheja chupe ha'eño tomano ñorãirõháme.”
16 Upéicha rupi, Joab omongora vove pe táva ondyry haguã hese, omoĩ Uríaspe ha'e oikuaahápe oĩha umi táva pegua ñorãirõhára ipy'a guasuvéva. 17 Umi ñorãirõhára osẽ ondyry haguã Joab rehe ha ojuka ñorãirõhára mbovymíme Joab ndivegua, ha ijapytépe kuéra ojuka avei Uríaspe.
18 Joab omondo David rendápe hembijokuái omombe'u haguã chupe umi mba'e ñorãirõ rehegua, 19 ha he'i chupe upéicha: “Remombe'upa vove mburuvicha guasúpe umi mba'e ñorãirõ rehegua, 20 ikatu mba'éko ipochy ha he'i ndéve: ‘Mba'ére piko peñemboja eterei pe távare? Ndapeikuaái piko ha'e kuéra opoitaha pende ári korapy jere yvatégui mba'e pohýi pende juka haguã, 21 ojapo haguéicha táva Tebés héravape, peteĩ kuña ojukárõ guare Abimélec Jerubaal ra'ýpe opoívo hese korapy jere yvate árigui ita ojeporúva mba'e myangu'ihápe? Ha mba'ére peñemboja eterei pe tápia rehe ra'e?’ Upérõ eréta chupe: ‘Omano avei ningo ne rembiguái Urías, pe hitíta, nde che ruvicha guasu.’”
22 Upe tembijokuái oho ha oguahẽvo omombe'u Davídpe opa mba'e Joab he'i vaekue chupe. David katu ipochy eterei Joab ndive ha he'i pe hembijokuáipe:
—Maerã piko peñemboja eterei pendyrývo pe távare? Ndapeikuaái piko ha'e kuéra omomboha ñande rehe korapy jere yvate árigui mba'e ikatúva ñande juka, ojehu haguéicha Tébespe, peteĩ kuña ojukárõ guare Abimélec Jerubaal ra'ýpe, omombóvo hese korapy jere yvate árigui peteĩ ita ojeporúva oñemyangu'i haguã? Mba'ére peñemboja eterei pe tápiare ra'e?
23 Pe tembijokuái he'i chupe:
—Ñorãirõhára kuéra osẽva oñorãirõ ore ndive ipu'akátama ore rehe, ore katu romboguevi chupe kuéra upe itáva reike peve. 24 Upérõ umi oguerekóva hu'y opoi korapy jere árigui ihu'y kuéra ore rehe ha oĩ ore ruvicha omanóva, umíva apytépe Urías pe hitíta.
25 Upérõ David he'i pe tembijokuáipe:
—Ere Joábpe ani ojepy'apy eterei ko'ã mba'ére; ñorãirõháme niko ojehúva voínte. Tondyry mbareteve katu pe távare ohundi ete peve. Nde katu emokyre'ỹ chupe.
26 Urías rembireko oikuaa vove iména omano hague, oguerombyasy chupe. 27 Ohasa rire imba'e mbyasyha ára katu David ogueruka hendápe, omoguahẽ chupe hógape, omenda hese ha ha'e imemby chugui. Ñandejárape katu ombopochy pe David rembiapokue.