1 Cháke peẽ pemoĩva
tembiapoukapy heko joja'ỹva,
ha ndaikatúiva jaropu'aka,
2 na pende po jojáiva
ikangýva ndive,
ha napeme'ẽséi heko peguáva
che retã megua mboriahúpe,
pejopy iména manóva ndive,
ha pemondáva ityre'ỹvagui!
3 Mba'épa pejapóta
oñeporandu ramo peẽme
pene rembiapokuére,
ha pehechávo ou ramo peẽme
mombyrýgui ñenupã pohýi?
Moõpa pehóta pejerure pytyvõ?
Moõpa pehejáta pene mba'eta?
4 Ndapeje rerahái ramo
ñemokarapã ha jepokuahápe,
ojejukáva ndive pe'áta.
Opáichante Ñandejára
ndaipochy poíri
ha akóinte omopu'ã ipo.
Ñandejára oporonupãta Asiria rupi
5 “Cháke Asiria!
Upéva hína yvyra
aporonupã rasy haguã,
che tukumbo, che pochy ramo!
6 Amondo ondyry haguã
tetãgua ahẽre
ha tetã che mbopochývare,
omonda ha oipe'a haguã
imba'eta,
opyrũmba haguã hese
tuju tapépe guáicha.
7 Asiria ruvicha guasu katu
noimo'ãi upeichaha,
ha ndapévai hína
pe ha'e ohekáva.
Ha'e oporohundisénte voi
ha oipota imba'erã opa tetã.
8 He'i: ‘Opa mburuvicha
oĩva che po guýpe,
mburuvicha guasu meme.
9 Chéve guarã peteĩchante
táva Calnó ha Carquemis,
peteĩchante Hamat ha Arpad,
Samaría ha Damasco.
10 Ainupã haguéicha
tupã gua'u kuéra retã,
ita'ãnga hetavéva
Jerusalén ha Samaríagui,
11 péicha avei ajapo vaekue
Samaría
ha itupã gua'u kuérare,
ha piko ndaikatu mo'ãi ajapo
Jerusalén
ha ita'ãnga kuérare?’”

12 Ñandejára ojapo rire opa mba'e ojapo vaerã yvyty Sión ha Jerusalénpe, oinupãta hembiapokue rehe Asiria ruvicha guasu ojejapo etéva, ha ojererovu etévape.
13 He'i haguére:
“Che pyapy mbaretépe ajapo,
che arandu
ha che akã porã rupi.
Tetã nguéra rembe'y che arova,
imba'eta rehe añemomba'e,
kuimba'e py'a guasúicha
mburuvicha guasu kuéra
amongúi.
14 Tetã nguéra mba'etápe apo'ẽ
guyra raitýpe oñepo'ẽháicha,
ha oñemondaháicha hupi'a,
amonda yvy tuichakue.
Ha ndaipóri avave
ojepepo mbopu,
ojejuru pe'a,
térã ochiãva.”

15 Ojererovu nga'u piko hácha
iporuhára renondépe,
ojejapo nga'u piko serrúcho
yvyra kytĩhára rovake?
Yvyra ojejekoha piko hína
pe omboguatáva iporuhápe,
ko yvyránteva ha'e?

16 Upévare Ñandejára ipu'akapáva
hesãivape ombohasýta,
ha hetére omyendýta akãnundu.
17 Tupã marangatúva,
Israel resapeha,
tata rendy ramo oikóta.
Peteĩ árape voi
ohapy ha ombokusuguéta
ñuatĩndy ha ijavorái
oĩva tetã pýre.
18 Ika'aguy rovyũ
ha ijyvotyty porãita,
ijapyte guive
ijape peve ombopirúta,
ogueháicha ohóvo mbegue katu
umi omano mbotáva,
19 ha imbovy etereítagui
yvyra umi ka'aguýpe,
mitã jepe ikatúta oipapa.

20 Upe árape
umi mbovymi opytáva Israélpe,
umi Jacob retãme
hembýva gueteri,
ndojeko mo'ã véima
ihundiharére,
ipy'a ite guive uvei
ojekóta Ñandejára,
Israel pegua Imarangatúvare.
21 Peteĩ hembyre,
Jacob rembyremi,
ojevýta Tupã ipu'akapávape.
22 Heta ramo jepe
ne retãgua, Israel,
yvyku'i ra'ỹi
yguasu rembe'ýpe guáicha,
peteĩ hembyrénte ou jeýta.
Oikóta katuete ñehundi
ha upéva ndarei mo'ãi.
23 Pe tetã tuichakue,
Ñandejára ipu'akapáva
ohundíta katuete.

24 Ñandejára ipu'akapáva
he'i kóicha:
“Che retãgua reikóva Siónpe,
ani rekyhyje Asíriagui,
yvyrápe ne nupã ramo jepe,
ha omopu'ã ramo nde rehe yvyra ojejekoha,
ojapo haguéicha Egipto.
25 Agãiténtema ainupãta,
ha che pochy rendy
ombokusuguéta chupe kuéra.
26 Ñandejára ipu'akapáva
oityvyróta hese kuéra itukumbo,
Madiánpe
oinupã ramo guaréicha,
Horeb ita guasúpe,
ha y guasúre yvyra omopu'ãta,
Egíptope guaréicha.
27 Upe árape
mba'e pohýi ojepe'áta
nde apégui,
ha nde atúagui
ijopyha ojeíta.”
Ou asírio kuéra
Pe ondyrýva ou Rimón rupi,
28 Aiátpe oguahẽ,
ohasa Migrón rupi,
Micmáspe oheja imba'e pohýi,
29 yvyty pa'ũ rupi ohasa,
Guébape ohasa pyhare.
Ramá oñemondýi eterei,
Saúl pegua Guibeá okañy.
30 Esapukái hatã Bat-Galim!
Ehendúke Laisa!
Embohováike Anatot!
31 Madmená osẽ pya'e
ha Guebimgua okañy.
32 Peteĩ ára
Nóbpe oñemohenda haguã,
upégui omongu'e ipo Sión gotyo,
Jerusalén pegua yvyty.
33 Pema'ẽ! Ñandejára ipu'akapáva,
ohakã'o mbarete yvyra kuéra;
umi ijyvatevéva oikytĩ mbaite,
umi ijyvatevéva, yvýre ho'a.
34 Ka'aguy iñypytũvéva,
háchape oikytĩ
ha ojeguaitéva Líbano ho'a.